(22. septembra 2008 - MUSIC4U.sk) Ólafur Arnalds je čoraz výraznejšou postavou na súčasnej islandskej scéne. Presadil sa hlavne vďaka pochvalným recenziám o jeho talente a šikovnosti pretaviť náročnú klasiku do súčasnej a zrozumiteľnej formy. O kráse a kvalite jeho hudby si môžete prečítať v tomto, rovnako pochvalnom a optimistickom článku.
[Píše Tomáš Slaninka pre Music4U.SK]
Veľmi často sa pri písaní o islandskej hudbe spomínajú slová ako melanchólia, či krehkosť. Tieto synonymá súvisiace s tamojšou hudbou už môžu začať liezť na nervy, no konkrétne hudobné kompozície ich väčšinou opäť upokoja a navrátia do stavu harmónie. Medzi interpretmi navodzujúcimi pohodu si držia prím Sigur Rós, no islandská scéna nie je len o tomto kvartete. Miestni hudobníci sa veľmi radi inšpirujú vážnou hudbou (badateľný je hlavne koniec romantizmu 19. storočia a nastupujúce uvoľnenie pravidiel 20. storočia). Možno nie priekopníkom, no určite veľmi známym menom je v tejto oblasti islandský skladateľ Jóhann Jóhansson, ktorému len tak mimochodom vyjde už v novembri nový album nazvaný Fordlândia. Tento tvorca súčasnej klasickej hudby však nebude predmetom nasledujúceho textu, ale pozornosť sústredím na jeho mladšieho kolegu a krajana, konkrétne 21 ročného Ólafura Arnaldsa.
Mladík Ólafur pochádza z malého mesta Mosfellsbær neďaleko Reykjavíku a hudbe sa venuje už od piatich rokov. Počas svojho doterajšieho hudobného života vystriedal už viacero nástrojov a podľa rozhovoru pre server The Milk Factory strávil najviac času s bicími. Je to celkom paradoxné, keďže sa v jeho kompozíciách vyskytujú len veľmi zriedka. Rok strávil aj na islandskej Akadémii umení, o ktorej hovorí dosť znechutene. Klasickú hudbu mieni tvoriť pre bežného poslucháča takým spôsobom, aby bola príjemná a počúvateľná, nie preto, aby prenikol medzi elitárov s nepočúvateľným pseudo-náročným dielom určeným len pre odborníkov. Túži po tom, aby ľudia rozumeli jeho hudbe a odmieta neuchopiteľnosť, či nezrozumiteľnosť. Prostredníctvom svojich skladieb môže pôsobiť ako veľmi melancholický a smutný človek, vďaka jeho videodenníku z koncertov ho môžeme vidieť skôr ako veselého a trocha aj roztopašného chalana. Sám o sebe tvrdí, že je veľmi veselý a pozitívne naladený. Inšpiráciu vraj čerpá z každodenných, často drobných vecí a množstvo z nej cíti aj vo svojom vnútri, v zážitkoch už prežitých a svojich snoch. Pri spomínaní vplyvov často spomínanej nepoškvrnenej islandskej prírody však vraví jasné nie a inšpiráciu pripisuje viac osobným elementom.
Ólafur Arnalds sa počas svojho stále prebiehajúceho štúdia vlastne nikdy exaktne nevenoval klasickej hudbe. Vždy išlo skôr o populárnu, či jazzovú, nahrávanie klavírno-sláčikových kompozícií predstavovalo preňho novú výzvu. Viaceré nápady sú už staršieho dáta, mnoho svojich inšpirácií načerpal v pätnástich, kedy ho poprosila o sláčikové aranžmány nemecká metalová kapela Heaven Shall Burn. Jeho debut nazvaný „Eulogy For Evolution“ mu vyšiel v minulom roku na malom labeli Erased Tapes a po krátkom období nevšímavosti sa stal veľmi vychvaľovaným medzi recenzentmi alternatívnejšie zameraných hudobných magazínov. Vo väčšine z nich sa Ólafurove dielo prirovnáva k určitým interpretom, medzi ktorými sú najčastejšie už vyššie spomínaný Jóhann Jóhannson, pomerne často aj vďaka pôvodu z Islandu sú to Sigur Rós. Občas sa zjaví aj meno Maxa Richtera, spájajúceho krásu orchestrálnej hudby s progresívnou elektronikou a na portáli Dusted porovnávajú „Eulogy For Evolution“ so soundtrackom Clinta Mansella pre film „Reqiem For A Dream.“ Oba sú nádherné a veľmi pútavé, každý však iným spôsobom. Hlavným rozdielom je však fakt, že dielo mladého Islanďana je skôr soundtrack pre film, ktorý nikdy neexistoval v reálnej podobe a ako útržky sa zjavuje len na fotkách bookletu a hlavne v jeho mysli. Sám vraví v mini rozhovore na stránke Headphone Commute, že silnou inšpiráciou jeho života je filmové umenie. S obrazmi a impresiami súvisia aj tajuplné názvy skladieb typu „3055,“ či „0040.“ Tie podľa Ólafurových slov vyjadrujú časovú rovinu, v ktorej bol ten-ktorý obrázok z bookletu albumu zachytený.
Žánrovo zaradiť hudbu Ólafura Arnaldsa nie je až také jednoduché. Z väčšej časti by sa dala označiť ako súčasná klasika (contemporary classic), niektoré jeho (hlavne tie novšie) sú post-rockové. Pri jeho mene sa často spomína aj ambient, v prípade Ólafura nejde o ten nenáročný elektricko relaxačný ambient, ale skôr o pokojnú hudbu na zamyslenie. Pri svojom EP z konca minulého roka „Variations Of Static“ sa však už poberá viac do elektroniky a k minimalu. Snaha škatuľkovať je však ako väčšinou veľmi pofidérna a lepšie ako sa zamerať na jednotlivé nálepky, je spoznávať postupne nádheru jeho hudby.
Debut „Eulogy For Evolution“ pôsobí veľmi snivo a napriek tomu, že Ólafur vraví, že v jeho ušiach nezni veľmi melancholicky, výraznou substanciou jeho tvorby sú metamorfózy pokoja zmiešaného so smútkom, nostalgiou a nádejou. V každej jeho skladbe sa len menia ich pomery a tak prvá skladba „0040“ znie rozprávkovo s nádychom pokojnej vášne. V dvoch z nich sa dostanú po čase na rad aj bicie, v „3055“ sú optimistickým vyvrcholením variácií na motív a v záverečnej dvojskladbe „3704/3837“ sú zavŕšením zvyšujúcej sa nástojčivosti a akýmsi výbuchom všetkých emócií. Štyridsiatim minútam jeho inštrumentálnej hudby dominujú klavír a sláčikové kvarteto, ktoré sa veľmi umne dopĺňajú a sú si rovnocennými partnermi. Ólafur, ktorý si vyskúšal hru na mnohých nástrojoch, vie veľmi dobre skĺbiť viaceré motívy viacerých nástrojov tak, aby zneli kompaktne, nechali vyznieť hlavnú tému, ale zároveň neboli len jednoduchým doprovodom a zahrali si poctivo aj ten svoj part. Pokračovateľ debutu, sprvoti len na koncertoch rozdávané päťskladbové EP „Variations Of Static,“ neskôr aj bežne dostupné ako CD, či download, sa nesie v úspornejšom duchu. Sláčiky a klávesy sú akési utiahnutejšie a plačlivejšie, skladby majú dokonca aj slová, nahrané sú však zelektrizovaným neosobným bezpohlavným hlasom pridávajúcim mrazivosť a trocha aj strach z tých dvoch konkrétnych skladieb. Slová sú síce hrejivé, prednes je však zimomriavky spôsobujúci. Nahraté sú vraj z jeho túžby po spojení hudby s poéziou a Ólafur mal najzvláštnejší pocit, keď počítač interpretoval nahlas jeho slová a myšlienky. Chlad a zvláštna atmosféra prúdia aj z ostávajúcej trojice a celé EP tak predstavuje tú mysterióznejšiu tvár mladého Islanďana.
Ólafur Arnalds je už dosť dlhé obdobie na koncertnej šnúre, počas ktorej sa zastavil aj v Prahe. V najbližších týždňoch sa vracia aj na miesta, kde bol, či tie obídené a tak najbližšie k nám bude viedenská Szene, kde vystúpi 11. novembra. Svojou hudbou podporil aj viaceré koncerty krajanov Sigur Rós, Prahu, v ktorej vystupovali, však obišiel a vydal sa za nimi až do Poľska. Škoda. Ólafur hrá na klávesoch a obstaráva všetku elektroniku, sprevádza ho aj nevyhnutný sláčikový kvartet a bubeník. Keď má čas, komponuje nové kúsky a z koncertnej šnúry takto zavesil už dve nové videá na web. V najbližšom čase sa môžeme dočkať aj nového albumu. Ktorým smerom sa bude uberať nevie zatiaľ ani samotný tvorca, všetko vraj bude závisieť od momentálnej nálady a zloženia jeho múz. Ak to bude oscilovať okolo kvality jeho debutu, určite je na čo sa tešiť.
Napísal: Tomáš Slaninka
(Všetky fotky sú z oficiálneho myspace profilu interpreta. Hudobné ukážky sú voľne dostupné cez sieť last.fm)
Severská hudba na Music4u.sk:
> Hjaltalín - Skvelá nálada z Islandu
> Sigur Rós - História islandského kvarteta
> Seabear - Islandský folk k letným večerom
> Hafdis Huld - Optimizmus a radosť na islandský spôsob
> Valgeir Sigurðsson - Z úzadia štúdia k nádhere vlastnej hudby
> Amiina – Islandské víly divožienky v jednom
> Prince Valium – Zamrznutá islandská melanchólia bez dychu
Súvisiace linky:
> SME Blog: Môj hudobný rok 2007
> The Milk Factory: Interview Ólafur Arnalds
> Headphone Commute: Ólafur Arnalds
> Dusted: Reviews of Eulogy For Evolution & Variations of Static
Ďalšie príspevky
Promo
MUSIC4U.sk odporúča:
