(8. septembra 2008 - MUSIC4U.SK) Leto síce pomaly končí, na dobrú slnečnú náladu však nikdy nie je neskoro. Optimizmus nemusí zákonite prichádzať len z juhu; sám za Vami príde aj z Islandu. Tentokrát to bude neznáma kapela Hjaltalín čerpajúca zo súčasného indie rocku, milujúca však aj šesťdesiate roky, či klasiku osemnásteho storočia. Ak máte na niečo podobné chuť, určite čítajte ďalej.
[Píše Tomáš Slaninka pre Music4U.SK]
Niektorú hudbu hľadáte cielene, no stále ju neviete nájsť ani v tých najskrytejších zákutiach internetu. Keď už nezaberie ani google, asi je to signál, že to treba vzdať, skúsiť niekedy neskôr a radšej sa oddať niečomu, čo prišlo len tak zrazu. Bez očakávaní. Ku mne sa takto náhodou dostala islandská kapela Hjaltalín. Najprv som sa potešil, že budem mať ďalšiu skupinu, o ktorej budem môcť písať ako objave roku 2008, debut nazvaný „Sleepdrunk Seasons“ im však vyšiel už v minulom roku bez nejakej veľkej publicity. Škoda, určite si ju zaslúžil. Keď si zadáte do vyhľadávača ich meno, ktorého preklad alebo pôvod nie je tiež jasný, nájdete len veľmi málo informácií. Začali hrávať na hudobnom gymnáziu, ktoré sa zameriava na podchytávanie mladých hudobníkov a v skupine sa ich už niekoľko prestriedalo, kým vznikla dnešná podoba. Svoj zvuk formovali vraj dosť dlho a jeho dnešnú štruktúru popisujú inšpiráciou moderným indie rockom, cez hudbu rokov šesťdesiatych, až po klasiku. Vymenované múzy sedia na stopercent a rovno aj viete, ako asi môžu znieť.
Celým albumom, ktorého niekoľko skladieb sa dá prostredníctvom ich last.fm profilu vypočuť celých, sa tiahne veľmi dobrá nálada. Evidentne majú pozitívnej energie na rozdávanie, lebo čo skladba, to atmosféra spokojnosti pretavená do zvuku. Hjaltalín tvorí deväť členov, ktorí zaručujú veľmi pestrý a plný zvuk nahrávky; nájdeme medzi nimi samozrejme gitaristu, či vokalistu, ale aj čelistku, huslistu a dokonca aj fagot. Partička islandských kamarátov je súčasťou Reykjavíckej scény ešte len necelé dva roky, preto na ich profiloch na rôznych social networks nájdete zatiaľ len málo fanúšikov. Kvantita reakcií však v tomto prípade určite nevypovedá o originalite skupiny.
Album začína jednoduchým introm nasledovaným skladbou „Traffic Music.“ Medzi členmi rozsiahlej siete Last.fm je to najpočúvanejšia skladba možno aj kvôli strategickému umiestneniu na „Sleepdrunk Season“ a možno aj vďaka jej príjemnej a nenútenej hravosti. Rozprávková atmosféra hudby je sprevádzaná žensko-mužským vokálom, ktoré pôsobia svojím prejavom v istých momentoch priam komicky. Samozrejme v tom pozitívnom slova zmysle. Hjaltalín tvoria veľmi melodickú a chytľavú popovú hudbu, ktorá si však uchováva svoju jedinečnosť, občas dokáže niektorými aranžmánmi dokonca prekvapiť. Napríklad vyššie spomínaným fagotom v bridge-i dvojky „Traffic Music.“ Po druhej polovici prechádza do iného rytmu, inej tóniny a končí sa príjemným a celkom aj nečakaným inštrumentálnym záverom. Niekomu môže prekážať hlasový prejav hlavného speváka Guðmundura Óskara Högni Egilssona, mierne pripomína Anthonyho Hegartyho. Má také to nespevácke zafarbenie a na vyššie tóny sa viac šplhá, akoby ich vyspieval s ľahkosťou. Oproti tomu je vokál slečny Högni Sigríður Thorlacius anjelský a sladký. Ich dvojhlas pôsobí preto niečo na spôsob kráska a zviera.
Zaujímavo je spracovaný svojsong „Goodbye July/Margt Að Ugga.“ Začína sa energicky (až by som napísal, že rezko), sláčikové aranžmány pripomínajú prácu Owena Palletta pre skvelých Kanaďanov Arcade Fire, všetko pôsobí príjemne monumentálne, avšak približne v polovici sa rozpúšťa rytmus aj melódia a nasleduje jediná pieseň spievaná po Islandsky v anjelskom prevedení uspávankovo-rozprávkového typu. Všetko sa však končí folkovou rozlúčkou s júlom. Ojedinelá na albume je aj nasledujúca „Kveldulfur.“ Jej štruktúra sa ponáša na tajomné začiatky fantasy filmov a končí sa niekde v hmle a močiaroch.
The Trees Dont Like the Smoke - Hjaltalín
Pozornosť si zaslúži aj siedma „Selur“ a za ňou hrajúca titulná „Sleepdrunk Season,“ podľa ktorej je nazvaný celý album. Kto si nevie zvyknúť na skôr amatérsky vokál Óskara, odporúčam sledovať inštrumentálnu zložku. Prvá menovaná pôsobí veľmi dramaticky a výpravne, akoby Hjaltalín tiahli so zbraňami v rukách (ktorými sú ich hudobné nástroje) niekde k hradbám uprostred bitky v dávnejších dobách. Sláčiky sú napäto nervózne, bubny naliehavé a dychová sekcia akási stimulujúca. Už len sa odhodlať a ísť. „Sleepdrunk Season“ je akousi fázou za dobytím hradného mesta, oslavovaním úspechu. Hudobne sa isto silno inšpirovali obdobím klasicizmu, predovšetkým naivnými drobnosťami Mozarta. Oslavná a nadšená skladba pôsobí veľmi príjemne, uvoľnene a jej melódia tak pozdvihnuto ponad všetky problémy a nezdary. V podobnej atmosfére spokojnosti, pompéznosti a zároveň aj skromnosti (ide im to dať to dokopy) sa nesie aj zvyšok albumu (až na smutnú baladu „I Lie“) ukončený vyše šesťminútovou „Trailer Music.“ Tá však napriek svojmu názvu upútavky pôsobí viac ako záver filmu, kde všetko dobre dopadne, jednotliví hrdinovia sú tak americky šťastný, rozprávač dopovie spokojným hlasom pointu filmu a začnú titulky. Narozdiel od tohto gýču je „Trailer Music“ originálna a príjemná kompozícia s viacerými rytmickými a tematickými zastaveniami a optimistickým vyvrcholením.
Vo väčšine textu okolo islandskej skupiny Hjaltalín a ich debutu „Sleepdrunk Season“ som spomínal slová optimizmu, dobrej nálady, či pozitívnej energie. Deväť členov však nenosí vo svojich vnútrach len nadhľad nad svetom a slnečnú atmosféru, okrem tejto prednosti sú hlavne kompozične a inštrumentálne zdatní a žánrové klišé vedia zaobaliť do jemných, úsmev vyvolávajúcich figúr. Kto má chuť na islandské hudobné leto pretavené do spevavých sláčikov, či bzukotavých dychov v kombinácii so žensko-mužským vokálom, odporúčam Hjaltalín. Po sympaťáčke Hafdis Huld a podobne veľkej folkovej grupe Seabear je to opäť ďalšia kvalitná islandská hudba s dobrou náladou.
Napísal: Tomáš Slaninka
Severská hudba na Music4u.sk:
> Sigur Rós - História islandského kvarteta
> Seabear - Islandský folk k letným večerom
> Hafdis Huld - Optimizmus a radosť na islandský spôsob
> Valgeir Sigurðsson - Z úzadia štúdia k nádhere vlastnej hudby
> Amiina – Islandské víly divožienky v jednom
> Prince Valium – Zamrznutá islandská melanchólia bez dychu )
Ďalšie príspevky
Promo
MUSIC4U.sk odporúča:
