(30. júna 2008 MUSIC4U.SK) Seabear sa hodia k letu určite oveľa lepšie, ako pomalá vláčna a uspávajúca zasnená vrstevnatá hudobná hmota. Tento islandský septet z Reykjavíku totiž tvorí príjemné, občas energické, inokedy troška pomalšie akustické folkové pesničky plné nápadu a energie. Vypočujte si hudbu, pozrite si videá a hlavne, prečítajte si o tomto zaujímavom zoskupení z maličkého Islandu.

Arms

Slovíčko opustene som použil schválne, keďže naňho nadväzuje ďalšia časť krátkeho a milého príbehu zatiaľ bez konca. (Dnes) dvadsaťtri ročný rodák z Reykjavíku bol dávnejšie pozvaný hrať na berlínskom koncerte zoskupenia The Books. V živých predstaveniach neskúsený mladík teda zavolal svojich dvoch kamarátov s prosbou o pomoc pri koncerte. Sindri totiž až dovtedy zvládal skladanie aj hru samotnú pre klavír, akustickú gitaru, či rôzne druhy perkusií. Dovtedy však nemával koncerty a postíhať spomínané nástroje by bolo pomerne úsmevné; najlepšou voľbou bolo teda spomínané prizvanie si ďalších hudobníkov. Nacvičovanie skladieb z „Singing Arc“ a rôzne improvizácie k nim ich veľmi bavili a tak padlo rozhodnutie, že sa stanú stálou súčasťou skupiny. Seabear však neostali len pri jednom koncerte a troch členoch; postupom času sa totiž začali stávať známejšími a celkový počet sa rozrástol na sedem stálych členov hrajúcich na rôzne nástroje a prispievajúcich aj pri skladaní hudby.

Minulý rok sa septetu na čele so Sindrim rozšíril repertoár o plnohodnotný štúdiový debut „The Ghost That Carried Us Away“ známy okrem iného aj vďaka vodovkami nakreslenému detskému obalu. Ľudia čítajúci o neznámej hudbe mávajú radi prirovnania k podobným interpretom, čo im uľahčuje zaraďovanie konkrétnej hudby. V tomto prípade sa preto nedá nespomenúť známy sympatický Američan Sufjan Stevens, či projekt jedného muža Iron&Wine. Indie portál „Three Imaginary Girls“ album chváli a k porovnaniam pridáva aj z fínskych Helsiniek pochádzajúcu veselú partičku Cats On Fire a vrámci recenzie aj veľmi výstižne spomínajú švédskeho rodáka Jensa Lekmana. Pohyb po severských krajinách nie je určite náhodný, podobne naladená hudba vzniká väčšinou severnejšie, kde chytá tú správnu atmosféru. Kto má rád žánrové rozdelenie, pridám slovíčka ako folk, akustika, Wikipedia dodá, že indie pop a tagový obláčik portálu Last.fm to ukončí výstižným označením lo-fi. Ďalším dôkazom ich žánrovej nemainstreamovej príslušnosti je berlínska nahrávacia spoločnosť Morr, ku ktorej patria napríklad aj rovnako islandskí Múm, či ambientný elektronický Arovane.

Seabear – Good Morning Scarecrow

Seabear začínajú spomínaný album „The Ghost That Carried Us Away“ pokojnou inštrumentálnou skladbou „Good Morning Scarecrow,“ ktorú sprístupnili celú online všetkým poslucháčom. Jedná sa o spojenie klavíra, zvonkohry a gitary, ktoré pôsobí síce veľmi jednoducho, no efektívne otvára celý album. Nasleduje veľmi podarená „Cat Piano“ začínajúca sa klavírnou melódiou spolu s ústnou harmonikou. Slová o prepitej noci, čarovnosti visiacej vo vzduchu, typický islandský motív prírody so zvieratami (líška, vlk, sova), taká typická pesničkárska tematika. „your head's in headlock / are you in trouble again? / now you've lost another friend.“ „Cat Piano“ sa zapáčila aj dramaturgom BBC a použitá bola v dokumente „Finding Neverland.“ Nasledujúca „Libraries“ si tiež zaslúži plnú pozornosť. Energická hudba, dievčenský zbor, celkom zábavné slová o tom, ako neverí, že dotyčná nebýva v knižnici „and I don't believe you live in a library (that sails the sea) / sleeping with a book-blanket out at sea (like you told me)“ a končí sa ešte vtipnejším dvojverším, ktoré sa však končí dávkou skepse „look what you've done / you punched a hole in the sun / now it won't shine for anyone“ . Skrývanie metafor im evidentne ide na jednotku a dvojvýznamové (možno aj viac) verše vedia ešte ochutiť dávkou príjemného a originálneho humoru.



Okrem klavíra a gitary, nástrojov typických pre zakladateľa Sindriho, ozvláštnili noví členovia hudbu Seabear aj spevavým hlasom violy. Ten dostáva sólo v nadväzujúcej „Hospital Bed,“ kedy sa vyžíva vo variáciách na folkovú, priam country tému. Opäť sa dostáva slov o prírode, zvieratách a vôbec to neprekvapuje. „I tried, and I tried / to squeeze the blue out of the sky / the yellow out of the sun“ Našťastie sa však ani troška neopakujú, tu pridajú troška vtipu, tam sú skôr nostalgickí, inokedy dokonca až romanticky poetickí. Táto nálada sa prelieva aj do prvej balady na albume „Hands Remember,“ ktorá sa svojou atmosférou, pomalým a cyklickým vybrnkávaným akordom, smutným a unaveným hlasom, plačlivou violou a lyrickým textom hodí k ohníku niekde uprostred noci v zaspatej prírode. Valčíkový rytmus je načrtnutý už v názve skladby „Owl Waltz,“ ktorá si zaslúži pozornosť okrem chytľavého tempa skĺbeného s beznádejnym vokálom aj prítomnosťou dychovej sekcie a veľmi osviežujúcemu absentujúcemu vokálu. Toto je totiž jedna z veľmi príjemných čŕt hudby Seabear; neviažu sa na tradičnú štruktúru verse-chours-bridge, väčšina ich skladieb plynie ako príbeh bez akéhokoľvek textového refrénu opakovaného donekonečna, refrénom a výraznou časťou je totiž hudba. Rovnako sa nedá nespomenúť nasledujúca „Arms,“ kde opäť dostáva sólo entuziazmom sršiaca viola. Necelé tri minúty stačia na vykreslenie celého mini-príbehu končiaceho pri zhasínaní svetla s myšlienkou ísť spať.

Seashell

Island väčšinou vyzerá ako krajina všetkých tých post-rockových kapiel hrajúcich smutnú pomalú rockovú zasnenú hudbu typu Sigur Rós, zvláštnych speváčok s zvlastným štýlom ako Bjork, či Emiliana Torrini. Minulý týždeň som načrtol čerpanie z folku, ktorý nemusí byť ani tak islandský, ako všeobecne vidiecky (avšak v tom najlepšom slova zmysle) pri predstavovaní krajanky Hafdis Huld. Tam kde ona sa s nim pohráva v spevavej popovej rovine, pokračujú sedemčlenní Seabear hrajúci ešte akustickejšiu a ak sa dá povedať, folkovejšiu hudbu. Motívy prírody, nejaká láska, sklamanie, všetko, čo k textom patrí, k tomu originalita v každom verši, široká paleta nástrojov od tých klasických, až k vtipným perkusiám a ich známej odnoži glockenspiel-u. Pohodová atmosféra ku koncu letnej noci.