(23. júna 2008 - MUSIC4U.SK) Keď sa vraví o islandskej hudbe, väčšina si predstaví buď zasnený melancholický smútok prezentovaný napríklad Sigur Rós, či originalitu, jedinečnosť a sčasti provokáciu, v ktorej sa pohybuje napríklad Björk. Tento malý ostrov však obsahuje množstvo talentov a svoje miesto na scéne si našla aj mladá speváčka Hafdis Huld, ktorá ukazuje, že hudba nie je len o smútku, či absolútnej veselosti, ale ide o zmes všetkých pocitov. Podporila ju akustickou hudbou s folkovým nádychom a vlastným šarmom, ktorému sa okrem iného venuje nasledujúci článok.

[ Píše Tomáš Slaninka pre Music4u.sk ]

Hafdis Huld – Ski Jumper

Meno Hafdis Huld sa najčastejšie spája s islandským zoskupením GusGus. To sú tí sympatickí ľudia spájajúci veselú tanečnú elektroniku zasahujúcu niekedy až do techna spolu s príjemnou pohodovou atmosférou. Hafdis s nimi začínala ako 15 ročné dievča, precestovala s nimi veľký kus sveta a získala dôležité kontakty, ktoré využila potom, ako skupinu opustila. Popri hudobnej kariére sa uchytila aj ako herečka v miestnych islandských seriáloch a okrem písania pesničiek sa venuje aj vážnej poézii. Ako sama tvrdí na stránke vydavateľstva, „Začala som písať všetku svoju hudbu formou príbehov a básní, pretože skutočne nechcem písať o tom „Ako veľmi Ťa milujem a Ty ma miluješ, cítim Tvoj dych a Tvoj dotyk.“ O tomto vážne nikto nerozmýšľa, dokonca ani dievčatá.“

O Islande sa rozšírilo, že väčšina hudby z neho pochádzajúca je pokojný ambient plný zvončekov, ruchov, smutnej amosféry a podobne. Hafdis však predstavuje ďalšiu z jeho iných tvárí. Možno to bude až priveľké zjednodušenie, no žáner, v ktorom tvorí by sa dal nazvať indie-folk a vďaka jednoduchosti a chytľavosti predstavuje kvalitnú verziu pop-music. Väčšina pesničiek, ktoré doteraz nahrala je naplnená slnečnou a veselou atmosférou, často sa odvíjajú od jednoduchých popevkov, do ktorých pomaličky vkladá vlastné slová. K nahrávaniu si pozvala excentrického, no talentovaného Chrisa Cornera (zakladateľ Sneaker Pimps, v súčastnosti vystupuje pod pseudonymom I AM X a vystúpi aj na blížiacom sa Hodokvase). Na produkcii sa podieľal Neill MacColl a pesničkár Boo Hewerdine, ktorého vlastný náhľad na hudbu asi dosť veľmi ovplyvnil aj zvuk debutu Hafdis.

Hafdis Huld – Tomoko

Milovníčka čokolády a ružovej farby vraví, že jej vzorom je Dolly Parton a aj vlastnú nahrávku chcela zložiť v podobnom duchu. V minulosti spolupracovala aj s Ewanom Pearsonom, známym mnohými svojimi remixmi pre Goldfrapp, Mobyho, či Depeche Mode. Ten spolu s GusGus predstavoval skôr elektronickú minulosť Hafdis. Po tejto fáze ju očarilo skôr skladanie vlastných skladieb podporených akustickými nástrojmi. Do hudby dáva veľa citov a každá jedna z nich vniká hlboko do jej duše. Prvé koncerty boli preto veľmi náročné pre túto útlu krásku, keď mala pred veľkou sálou spievať skladby plné vlastných postrehov a niekedy priam tajných myšlienok. Paradoxne koncertovala najprv v Európe a až po tomto turné sa vrátila na rodný Island, kde zaspievala svoj debutový materiál naživo. Podporu jej robila trojica Angličanov, ktorí boli na Islande vraj prvý raz. Vtipnú časť zaujímavého rozhovoru pre musicOMH teda tvoria jej reči, ako pôjdu spolu na čučoriedkový piknik a vezme ich k babke, ktorá im uštrikuje teplé svetre.

Jej debut, ktorý bol už viackrát v článku spomenutý, sa volá „Dirty Paper Cut,“ obsahuje trinásť skladieb a na Islande sa dočkal veľmi nadšeného ohlasu. Prvou skladbou je „Ski Jumper,“ ktorá bola použitá aj ako singel. Začína sa zľahka a slohy končiace slovným spojením, podľa ktorej je nazvaná, pôsobia tak jednoducho, no účinne. Znie veľmi optimisticky a bezstarostne, no text nie až taký priamočiary a bezproblémový. Hlavne refrén „Down down, don't wanna go down / Don't you push me down / I wanna hang around a little longer“ naznačuje, že napriek dobrej nálade skrytej za úsmevom, riešia mnohí ľudia ticho a potajomky svoje problémy, ktoré ich naozaj trápia, no nie každému sú ochotní ukázať všetko, skryté pod povrchom. Umelci sú však našťastie iní a vďaka tejto úprimnosti to nemusí byť až také ľahké spievať o tom naživo pred ľuďmi.

Hafdis Huld – Celebration

„Diamonds on my belly“ pôsobí veľmi vtipne hlavne vďaka neúprosnému rýmovaniu, ktorému sa nevyhlo ani jedno slovo ukončujúce verš. Text spomína recepciu a izby, všetko teda nasvedčuje tomu, že sa Hafdis pohybuje v hoteli, kde sa dostáva asi do troch situácii, ktoré úsmevne opisuje v piesni, ktorú ukončuje veršom „The only thing between you and me / Diamonds on my belly“ navodzujúcim romantiku a erotiku. O riešení problémov, ktoré sa stať nemuseli spieva vo veľmi podarenej skladbe „My Heart Beats,“ ktorá napriek krátkym dvom minútam nepôsobí ani príliš useknuto, či nedopovedane. Tento čas je akurátnym a vhodným vzhľadom na stručnosť, no na druhej strane výstižnosť. Jemný hlas, gitara v pozadí, jednoduchosť a príjemnosť opäť víťazí. Pilotným singlom a jednou z najpodarenejších je „Tomoko,“ v ktorej spieva o akejsi nadprirodzenej, krásnej, šikovnej kamoške, ktorá zbalí každého chalana, chodí po mnohých parties a vždy vyzerá úžasne. Milý text a šikovne skomponovaná hudba naozaj zdvihnú náladu. Z ďalších skladieb zaujme predposledná „Who Loves The Sun,“ ktorá je prerábkou rovnomennej piesne od Loua Reeda. Hafdis ju naspievala len s ukelele, ktoré zvýraznilo intímnu atmosféru konca dňa. „Dirty Paper Cut“ je uzatváraný islandčinou, konkrétne miestnou ľudovou piesňou „Sumrri Hallar,“ s dosť melancholickou a podmanivou melódiou, ktorá veľmi efektne ukončuje celý album.

Pop music sa dá robiť aj kultivovane, nápadito a kvalitne. Nemusí byť len o elektronických beatoch a obnažených striptérkach bez talentu. Islandská rodáčka Hafdis Huld predstavuje práve tú decentnú a príjemnú, často opomínanú časť tohto žánru. Ovplyvnená folkom a akustikou, podporená skúsenosťami z minulého pôsobenia v GusGus si našla svoje miestečko na Islandskej scéne a v súčastnosti zhromažďuje a spracováva materiál na druhý album. Ten prvý a zatiaľ jediný, „Dirty Paper Cut“ sa vyznačuje príjemnou náladou, chytľavými popevkami, jemným hlasom a skutočnými živými nástrojmi v pozadí. Ak bude aj novinka taká šikovne namiešaná, určite je na čo sa tešiť.



Napísal: Tomáš Slaninka

(Severská hudba:
> Valgeir Sigurðsson - Z úzadia štúdia k nádhere vlastnej hudby
> Amiina – Islandské víly divožienky v jednom
> Prince Valium – Zamrznutá islandská melanchólia bez dychu )