Voices Live 17 o skvelej hudbe, vodiacich psíkoch ale aj prvej dáme slovenského stand-upu

Heineken Tower Stage už po sedemnástykrát hostil výnimočnú “lajku” v podaní Voices. Pre niekoho rutinná záležitosť, pre iných prvé rande. Nikdy to však nezostane len pri jednom stretnutí.  Aspoň u mňa nie. Voices k sebe púta zaujímavými ľuďmi, kvalitnou hudbou, hrejivo-útulnou atmosférou a pokojom na duši.

The Painted Bird: predstavenie západnej idey súčasného umenia

Prvý odvysielaný videofilm bol o tanečno-divadelnom projekte The Painted Bird. Hosťami boli Martina a Bohdan, ktorí nám bližšie prestavili túto triológiu. “Projekt reprezentuje presne to, čo je západnou ideou programu podpory súčasného umenia. Predovšetkým prostredníctvom toho programu chceme podporiť. vznik nových autentických pôvodných diel, takých tých najlepších, ktoré vlastne na Slovensku môžu vzniknúť, ktoré by mohli mať potenciál, aby prezentovali súčasné umenie nielen v miestnych podmienkach, ale aj medzinárodných podmienkach,” vraví Bohdan.

Premiérou totho projektu sa otvoril festival slovenskej nezávislej divadelnej a tanečnej scény KioSK. Osobne príliš nefandím “abstraktne” predvedeným divadlám, kde sa zhruba hodinu a pol hádže o zem telo nejakého tanečníka.

Noisecut o akustických verziach ich piesní: Bola to pre nás škola .. že sme tak narástli…

Každý program sprevádza zmes kvalitnej hudby. Tentokrát sa nám o zážitok postarala slovenská skupina Noisecut. Pre toho, kto nie je FM_pozitívny nemá táto skupina žiaden význam. Pre širokú verejnosť menej známa, no veľmi kvalitná elektropopová formácia, získala v roku 2008 za album BLIIIZKO cenu za najlepší album roka. Skladby odzneli práve z neho, no v novom šate. Len pre Voices odohrali 4 piesne, netradične, v akustickej verzii.

Noisecut

Atmosféru okorenili aj shoegazoví post-rockeri The Ills, hrajúci čisto inštrumentálnu hudbu. Janka z Výcvikovej školy pre vodiacich psov: Každý pes je naozaj ako človek

Jednou z príjemných bola aj téma o Výcvikovej škole pre vodiacich psov. V podstate som nikdy nepátrala, ako k svojim vedomostiam psíci dôjdu, no bolo mi jasné, že sa s takými prirodzenými pudmi nenarodia, predchádza tomu finančne náročné a dlhé cvičenie. "Celé to musí byť naplánované. Vlastne úspech toho vodiaceho psa záleží od mnohých takých čiastočných úspechov a jedným z nich je nejaká kontrolovaná selekcia povahových vlastností psa," hovorí Jarka Virágová.

Janka z Výcvikovej školy pre vodiacich psov

Jednou z foriem, ako podporiť financovanie takéhoto psíka je jeho adopcia. "Je to virtuálna adopcia... Takým nosným bodom tej adpocie je naozaj to, že tie školy majú strašne náročný finančný program. Vycvičiť jedného vodiaceho psa znamená strašnú kopu financií .. preto sme spustili projekt Adopcia, " hovorí Janka a dodáva: "Máme momentálne veľa zvierat, a keď si vyberú, tak vlastne budú dostávať o tomto psíkovi informácie. Funguje to fakt vynikajúco. Dostávajú videá, dostávajú fotky. Krásne je, ale naozaj pre mňa úžasné, že tí ľudia sa naozaj pýtajú." Táto ponuka ma veľmi oslovila. Raz mesačne sa prispieva symbolickou sumou a pre tých, ktorí chcú mať doma psíka, no zo zdravotných dôvodov nemôžu, je táto voľba prijateľnou cestou. Raz ročne sa títo psíci so svojimi pánmi stretnú a môžu sa s nimi vyšantiť.

Lea Hurbanová z Design Factory: Neexistuje dostatočné povedomie, kto sú architekti a akú architektúru robia

Ďalším zaujímavým objavom bol pre mňa Design Factory. Event manažérka Lea Hurbanová nám bližšie predstavila jej históriu a súčasný význam tejto renovovanej budovy: "Trojica architektov, ktorá hľadala skladovacie priestory naďabili na túto budovu, ktorá stála na ich pozemku. Bola nevyužívaná a z toho, že vlastne chceli skladovacie priestory, vzniklo to, že našli nádherný priestor, ktorý prerobili jednak na architektonické ateliéry a zároveň vytvorili priestor na výstavy, eventy a podujatia."

Andy a Lea Hurbanová

Je skutočne krásne, čo dokáže ľudská ruka a nápad. Nádherná budova s moderným interiérom je ako rodený pre tekéto eventy. Skutočne inšpirujúce miesto na galérie, výstavy a koncerty. Design Factory má za sebou výstavu niekoľkých českých galérií, prierezovú výstavu slovensko-českej mladej architektúry, rakúško-slovenskej mladej architektúry, výstavu portugalského umenia, slovinského a nórskeho umenia, dve fínske výstavy - výstavu historických stoličiek a fínsku architekúru v okolí mesta Helsinki či výstavu bicyklov.

S Design Facotry sa tiež spája s cenou za architektúru CE-ZA-AR.V roku 2010 sa stali jeho organizačným partnerom a pokračovať budú aj v nasledujúcom roku. To sa udeľuje v šiestich kategóriach. "My sme sa rozhodli spolupracovať preto, pretože pre nás bolo výzvou vlastne to, čo nám komora zadala: aby sme sa snažili vytvoriť formát, ktorý by viac priblížil architektúru verejnosti .." dodáva Lea.

Lea taktiež zúčastnených pozvala na súčasnú výstavu. Tá sa volá "Slová proti. Čas vizuálnej poézie" a je to výstava obrazov z Talianska zo začiatku 60-tych rokov.

Kristína FARKAŠOVA o charitatívnom cítení, prvej láske, hokejistovi Bartečkovi a dokonalých mužoch

Neviem prečo, no so ženským pokolením sa mi nespája formulka: zmysel pre humor. Vlatne niekedy ani humor humoristov nie je veľmi vtipný, skôr nútený. Ak však na pódium vystúpi šarmantná žena ako Kristína Farkašová, je to o niečom inom. Priznám sa, bola som zvedavá na jej počin Silných rečí.

Prvá dáma slovenského stand-upu spod rúk Jána Gorduliča nám porozprávala napr., o prvej láske zo škôlky, Miškovi Kukučkovi: „Miško Kukučka, to bol úžasný škôlkarsky vzťah, ale to nebol taký ten, že len tak na preliezkach, alebo čo.. nie, my sme spolu normálne olovrantovali rybaciu pomazánku,“ a dodáva “.. možno by sa mi mohol aj teraz ešte ozvať, sa rozvádzam,takže vlastne by z toho niečo kaplo...“

Kristína Farkašová

Neobišla ani svoju charitatínu dušu: „Minule som si skoro adoptovala takého desaťročného cigánskeho chlapčeka na zastávke, lebo mi ho prišlo hrozne ľúto. On za mnou prišiel a vraví: ´Dobrý teta, nemáte oheň?´ Tak som si ho skoro zobrala..“ a nezabudla ani na slovenských hokejistov: „Pozeráte hokej? Hej? Lebo ja nie.. ale poznám Bondru a ja som bola asi desať rokov doňho strašne zamilovaná. Ale akože nie preto, žeby hral hokej.. a on bol vlastne dobrý hokejista, nie?..Ja sa v tom moc nevyznám.. a on nemal zuby dosť dlho, a preto sa mi strašne páčil..” dodala Farkašová

"Matematický" spisovateľ Peter Bero: Najúžasnejšie knihy pre mňa sú knihy Kristy Bendovej

Počas Voices býva tiež zvykom čítačka. Čas, keď zhasnú všetky svetlá a Andy opradená jemným lúčom číta úryvky textov z kníh. Tentokrát to bola Krajina Snežnosti od Petra Bera."Celé to bolo tak, že ja som pre rozhlas pripravoval relácie o matematike. Viete, som chcel, aby ot ľudia počúvali, musel som ich nejako oklamať. Kto by to inak počúval. Tak som tú matematiku dával do rozprávok, potom sa ktosi na to pozrel a povedal, že matika nematika, to sú rozprávky a prihlásili ma do nejakej súťaže a potom to tak išlo ďalej. Potom mi začali dospelí hovoriť, že im sa to vlastne viac páči ako deťom, tak som písal rozprávky pre dospelých," hovorí spisovateľ.

Ivan Ježík so spisovateľom Petrom Berom

Z knihy rozprávok Krajina Snežností nám bola prečítaná Prostonárodná a musím povedať, že bola naozaj veľmi zaujímavá. Sledovala som celý dej a čakala na záverečnú pointu. Keďže sa sama nachádzam na prahu dospelosti a skôr ako rozprávku vezmem do rúk vysokoškolské skriptá, toto dielko si vyžiadam na Vianoce. Skrátka milé, jednoduché a veľmi zaujímavé.

Najbližšia lajfka Voices nás poteší už za pár týždňov, tentokrát nezvyčajne v stredu 24. novembra.

Napísala: Katarína Gočová Foto: Zdenko Hanout